Recenzia CD Cinematic : Classic Film Music Remixed

Cinematic
Classic Film Music Remixed
Six Degrees Records, 2007/ Hevhetia

Počúvať soundtracky, teda hudbu k filmom, je niekedy poriadna otrava. Najmä ak ste film nevideli, neoslovuje vás žáner a aj preto, že mnohé soundtracky sú častokrát poskladané z nezmyselných, navzájom absolútne nesúvisiacich hudobných epizód od rôznych interpretov, ktoré spája jedine hlavička filmu. Nahrávka Cinematic je ale niečo úplne iné. Vydalo ju americké vydavateľstvo Six Degrees Records, ktorého filozofiou je "prekračovať hudobné hranice a rúcať bariéry medzi žánrami, vytvárajúc jedinečné, prístupné nahrávky, ktoré kombinujú elementy mnohých svetov". Zakladateľ amerického vydavateľstva Six Degrees Records Bob Duskis oslovil niekoľkých hudobníkov, producentov a DJ-ov, aby zremixovali nahrávky hudby k vybraným starým klasickým filmom. Ako predlohy poslúžili nahrávky takých skladateľov ako Nino Rota, Ennio Morricone, Duke Ellington, Quincy D. Jones alebo Henry Mancini. O "recykláciu" hudby sa postarali napríklad King Britt, Tom Middleton, Gaudi alebo Bombay Dub Orchestra. Výsledok je veľmi pôsobivý. Klasické, väčšinou orchestrálne partitúry sú zremixované citlivo, človek, ktorý nie je v obraze, si predstaví pod pojmom remixing iba bezduchú "dum - dum" rytmizáciu lacnej diskotékovej "proveniencie" alebo nezmyslené opakovanie jednoduchých hudobných slučiek, ale tu ide o podstatne vyšší "level" umeleckého spracovania. Interpreti ponechávajú pôvodnú atmosféru nahrávky a obohacujú ju o nový, moderný rozmer. Počujeme praskot telefónu v rozhovore vo filme Paris Blues, štekot psov v horore Carrie, nežnú "love theme" z filmu Ben Hur s použitím indických nástrojov alebo vyzývavú digitálnu verziu Manciniho Tango I Saved For You. Zvláštna kombinácia klasickej filmovej hudby a digitálnych efektov a rytmov robí z tejto nahrávky príťažlivý a obohacujúci projekt. Je pravda, že staré filmové hudobné nahrávky si človek len tak nepustí, túto modernú verziu však budete počúvať radi. Prínosom je aj to, že krása týchto hudobných skvostov, vystavaných na princípe klasickej harmónie, sa touto "recykláciou" a remixovaním nijako nestráca. Všetky novinky digitálnej technológie tu totiž absolútne rešpektujú zákonitosti klasickej hudobnej frázy, ktorú nenarúšajú žiadne necitlivé seky a strihy alebo nevhodné aranžmány, všetko je podriadené kontextu pôvodnej hudby. Ďalšou pridanou hodnotou tohto disku je to, že napriek rôznorodosti interpretov, filmov a autorov hudby, je táto nahrávka dokonale konzistentná a kompaktná. Na hodinu sa naozaj ocitnete pri filmovom plátne alebo dokonca na ňom a naplno si vychutnáte všetky detaily hudby, dialógov i ruchov reálneho filmu. Definitívne vás to tiahne do "deja", takže vám vizuálny zážitok nebude vôbec chýbať. A v prípade, že ste tie filmy videli, bude zaujímavé zistiť, ako sa vám v tejto verzii pripomenú. Podľa mňa jedinou chybičkou krásy disku sú dve nadbytočné skladby s rušivými raperskými vložkami. Táto zaujímavá nahrávka by mala osloviť fanúšikov filmu, ďalej ľudí, ktorí vyrástli na remixoch hudby synthipopových kapiel 80. rokov, zberateľov soundtrackov (konečne jeden skvelý kúsok) a pre ľudí, ktorí sa vo filmoch nevyznajú, môže byť napríklad výborným hudobným podkladom pre zábavu na večierku v štýle Jamesa Bonda.

Pre časopis Hudba, číslo IV.Q / 2007 napísal Peter Katina