Recenzia CD Mozdzer/ Danielsson/ Fresco : The Time

Mozdzer, Danielsson, Fresco
The Time
Outside Music, 2006/ Hevhetia

Klavirista Leszek Modzer je fenomén, ktorý sa však nedá chápať iba ako jeden z čarovných vrcholov ľadovca poľského jazzu, ktorý prerazil na medzinárodnej úrovni. Poľský jazz a podobne i kinematografia totiž fungovali bez ohľadu na desaťročia komunizmu na osobitej uvedomelej báze umeleckej slobody a hrdosti, a to v čase, kedy väčšina umeleckých platforiem krajín Višegrádu sklonila hlavu a riešila také problémy, ako napríklad podpisy na Charte a podstatná časť intelektuálnej obce, najmä v kinematografii bola nútená prispôsobiť sa a podieľať sa na tvorbe normalizačných komédií. V Poľsku sa však dialo to, že "svoje najlepšie diela sme robili proti štátu za štátne peniaze", ako kedysi poznamenal režisér Janusz Zaorski. Z podhubia vnútornej slobody, ktorú v hudbe asi najlepšie reprezentuje práve jazz, sa v Poľsku postupne vynárali mená ako Michal Urbaniak, Zbigniew Namyslowski, ale napríklad aj skladateľ Zbigniew Preisner, ktorý komponoval hlavne pre film. S týmito všetkými Leszek Mozdzer ako predstaviteľ ďalšej generácie spolupracoval a v zahraničí neskôr aj s Patom Methenym a Lesterom Bowiem. Album The Time, ktorý nahral v triu s kontrabasistom a violončelistom Larsom Danielssonom a perkusionistom Zoharom Frescom je skvelým príkladom medzinárodnej spolupráce troch individualít. Mozdzer má za sebou vyše štyridsať nahrávok najrôznejších žánrov, v rozmedzí od klasiky, chopinovských impresií po čisto jazzové projekty. Lars Danielsson hrá na kontrabase, basgitare i violončele a vo svojom "adresári" má také mená ako Michael Brecker, John Scofield, Jack DeJohnette alebo Mike Stern. Zohar Fresco je Izraelčan tureckého pôvodu, zaoberajúci sa okrem jazzu arabskou a tureckou hudbou a je rešpektovaný najmä pre neuveriteľne prepracovanú hru na bubne darbuk a na rámových bubnoch exotických názvov bendir, tar a riq. Nahrávka The Time je zvuková lahôdka s trinástimi detailne prekomponovanými akustickými trackmi s viac- menej jednotnou atmosférou. O tejto hudbe je ťažké rozprávať, treba ju prežiť. Úvodná skladba Asta, ktorá sa na disku zjaví ešte dvakrát v skrátenej a pozmenenej podobe, nás uvádza do mystického sveta zvukových ilúzií, s vynikajúcim spevom Zohara Fresca a  impresionistickými farbami a náladami. Nasleduje Incognitor, ktorá obsahuje prvky spoločné pre celý album: jemné akustické hranie, vplyv modality, stredovekej hudby (skladba Saltarello pochádza od anonyma z 13. storočia) a jej rozpracovanie, vplyv poľskej ľudovej piesne, používanie intervalovej štruktúry kvárt a kvínt a priezračná melodika. Tu musím podotknúť, že zatiaľčo mnoho jazzových klaviristov je "upnutých" na harmonické vzťahy a ich rozvoj, Mozdzer má okrem premyslenej harmonickej kostry aj vzácny dar viesť a vytvárať pôsobivé a zapamätateľné melodické línie, ktoré sa v harmonickom pradive nestrácajú, ale naopak, stále sú na povrchu. O vplyve klasického vzdelania na Mozdzerovu hru som už v tomto časopise písal. Mozdzer tvorí krásny klavírny tón, aký počuť v jazze zriedka, ak vôbec. Na albume sa nachádzajú aj virtuózne skladby, ako Easy Money alebo Trip to Bexbach s minimalistickým úvodom. Zoharova hra na perkusiách by sa dala charakterizovať tak, že mu "ku šťastiu" stačí jeden malý bubienok. Skvele ozvučený dokáže s pomocou malých hrkálok, zvončekov a chrastítok vytvárať neskutočné farebné odtiene. Prekvapením bolo spracovanie "nirvanovskej" Smell Like Teen Spirit v krásne jednoduchej a postupne sa rozvíjajúcej "unplugged" verzii do takmer rockového prejavu, kde modalita Cobainových akordov logicky našla miesto v kontexte celého albumu. Jednou z najkrajších skladieb na disku je Suffering, kde hrá Danielsson na violončele a Mozdzer na preparovanom klavíri. Danielssonove virtuózne gitarové "vybrnkávanie" spolu s pritlmeným klepotom kláves preparovaného klavíra zasahuje formovo i obsahovo do klasickej hudby. Bonusovým trackom albumu je druhá, kratšia verzia tejto skladby. Trio hrá dokonale, páči sa mi, že Mozdzer pri hraní ani pri prezentácii nevystupuje ako sólista "so svojím triom", ako to väčšinou pri takýchto projektoch býva, ale že sa prezentujú ako zoskupenie. Skvelý zážitok, nádherný projekt.

Pre časopis Hudba, číslo I.Q/ 2008 napísal Peter Katina