Storie di altre storie
Winter&Winter, 2008/ Hevhetia
Tvorba talianskeho skladateľa Salvatore Sciarrina je už dlhšiu dobu v centre pozornosti dramaturgov svetových festivalov a nachádza pozitívne odozvy u rozlične žánrovo orientovaného publika. Najnovší album jeho diel prináša štyri skladby, z toho tri v premiérovom uvedení. Prvou z nich je Efebo con radio. Sciarrino k nej v zaujímavom texte bukletu vysvetľuje svoju fascináciu z detstva, keď doma krútiac gombíkom ladil stanice na starom rádiu, kde sa v nedokonalom prenose miešali hovorný text, opera, populárne hity a správy v úplnej kakofónii zvukov, prerušovanej hlukom a šumom meniaceho sa signálu. Táto skladba v podstate umelo oživuje "virtuálnu" atmosféru nedokonalého rozhlasového prenosu, neustále narúšaného zmenami staníc a frekvencie. Na rozdiel od reálneho prelaďovania rozhlasových staníc je ale táto skladba dokonalou ilúziou, špičkovým výkonom speváčky Sonie Turchetty, spievajúcej árie a "čítajúcej" správy a skvelého WDR Sinfonieorchestra Koeln, ktorý "skáče", ladí, mení žánre a bleskurýchle "vyhľadáva signál". Nasledujúcou skaldbou je Il giornale della necropoli pre akordeón a orchester so skvelým Teodorom Anzellottim. Nekropolou alebo mŕtvym mestom tu Sciarrino rozumie odľudštený svet mrakodrapov a desivého industriálneho sveta, ktorý nás obklopuje. Hudba plynie v útržkoch a vychádza z ticha, ktoré celý čas prevažuje. Odohráva sa akoby v podprahovom stave bytia a podvedomia a je založená na precíznych detailoch a drobnokresbe miniatúrnych plôch, dokonca i sólový akordeón tu má iba minimálne vstupy, aj to len pianissime vo vysokej polohe. Podobne by sa dala zvukovo charakterizovať aj ďalšia skladba, Autoritratto nella notte pre orchester. Záverečným dielom na nahrávke je Storie di altre storie, opäť pre akordeón a orchester. V prvej časti Sciarrino postupne jedinečným spôsobom spracúva vybrané diela W.A. Mozarta, G. Machauta a D. Scaralttiho, kedy vyberá citácie z klasických diel a zasadzuje ich do moderného kontextu. Citácie sú doslovné, akurát Scarlattiho inštrumentácia veľmi pripomína Stravinského, čo podľa Sciarrina malo ukázať zvukovú progresivitu jeho nádherných sonát. Druhá a tretia časť sú vyložene "prerozprávané" Scarlattiho sonáty s veľkým citom voči originálu, v takmer doslovnom predvedení, ale zrecyklované v extravagantnej inštrumentácii a s rozšírením pôvodnej motivickej práce. Je to excelentné CD, ktoré nadchne priaznivcov klasiky aj alternatívy.
Pre časopis Hudba, číslo IV./ 2008 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára