nedeľa 3. júla 2011

Recenzia CD Terje Gewelt, Enrico Pieranunzi, Anders Kjellberg : Oslo

Terje Gewelt, Enrico Pieranunzi, Anders Kjellberg
Oslo
Resonant Music 2009
distribúcia Hevhetia

Album Oslo je vyústením spolupráce nórskeho kontrabasistu Terjeho Gewelta a talianskeho klaviristu Enrica Pieranunziho, ktorí si na spoločný album pozvali do tria bubeníka Andersa Kjellberga. Terje Gewelt sa na nórskej jazzovej scéne pohybuje roky s nezameniteľným autorským prejavom a neomylným citom pre melódiu a slobodnú improvizáciu. Keď sa mu naskytla možnosť hrať niekoľko koncertov s Pieranunzim, ktorého všestrannosť (hrá klasiku i jazz) a zmysel pre priestorové, vzdušné hranie priam predurčuje pre tvorivú komornú spoluprácu, vznikol nápad na spoločný album a zrodila sa skvelá autorská a interpretačná kombinácia. Na albume Oslo, ktorý vyšiel v nórskom vydavateľstve Resonant Music, sa autorsky obaja podieľajú  rovnakou mierou a je pozoruhodné, aký takmer identický emocionálny svet spája týchto "backgroundom" rozdielnych hudobníkov. Nahrávka obsahuje svieže a pôvabné skladby -  v úvode znie razantne tanečná Blue Waltz evokujúca staré časy kaviarenského hrania nezabudnuteľného Davea Brubecka. Kontrastným "relaxačným" vstupom je titulná lyrická kompozícia Oslo, po ktorej prinesie vzrušenie roztopašná skladba Playtime. Geweltove a Pieranunziho skladby sa plynule striedajú, ale bez nazretia do bukletu poslucháč prakticky nemá šancu rozoznať, kto je autorom. Obaja sa totiž doslova predbiehajú v schopnosti pohybovať sa v zdanlivo neohraničených mantineloch širokej kantilény a invenčnej frázy a pritom hrať jednoducho, prirodzene a priamočiaro. Nezáleží na tom, či ide o zádumčivú North Prospect s atmosférickými zhustenými akordmi pripomínajúcimi klavírne diela Debussyho alebo zvukovo simplifikovanú Snowflake či Suspension Points. Prekvapením je trojčasťová Trio Suite, na ktorej sa autorsky podieľali všetci traja interpreti. Jej prvá časť obsahuje v porovnaní so zvyškom albumu oveľa odvážnejšie prvky plné voľnej improvizácie a širokých gest, na ňu nadväzuje nostalgická stredná časť a dravé, odviazané finále. Album uzatvára sladkobôľna Homecoming, ktorá bez väčšieho vzruchu zanechá po doznení veľmi príjemný dojem. Zvukovo ide o výbornú nahrávku, bicie a kontrabas v reproduktoroch "dýchajú" naprieč celým zvukovým spektrom a klavír je plasticky prekreslený a nepôsobí prehnane sólisticky. Album Oslo presviedča, že moderné interpretačné prostriedky dokážu ísť ruka v ruke s tradičným poňatím žánru, ktorý dnes vyhľadávame na vinylových nahrávkach a ktorý sa vytráca napriek tomu, že prináša pohodu, pocit slobody a "fajnového" muzicírovania ozajstných majstrov.

Pre časopis Hudobný život číslo 6/ 2011 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára