Francois Couturier
Anja Lechner
Jean- Louis Matinier
Jean- Marc Larché
ECM Records 2011
distribúcia Hevhetia
Tarkovsky Quartet je v poradí už tretím albumom z voľnej trilógie na počesť filmového diela ruského režiséra Andreja Tarkovského, ktorej autorom, aranžérom a myšlienkovým otcom je klavirista Francois Couturier (prvým albumom bola Nostalgia - Song for Tarkovsky a druhým sólový album Un jour si blanc). Na tejto nahrávke účinkujú spolu s Couturierom akordeonista Jean- Louis Matinier, violončelistka Anja Lechner a sopránsaxofonista Jean- Marc Lerché. Na rozsiahlej ploche takmer 80 minút Couturier predstavuje pomyselný prienik medzi filmovými obrazmi, hlbokou filozofiou veľkého režiséra a vlastnými hudobnými víziami, ktorými sa kvarteto pokúša reflektovať Tarkovského zásadné umelecké tézy. Symbolicky posvätil Couturierov projekt v texte bookletu i Tarkovského syn Andrej. Dvanásť trackov albumu vo svojich názvoch odhaľuje rôzne narážky a konotácie vzťahujúce sa k režisérovmu životu a tvorbe (Dostojevského postava Myškin, ktorého si vždy prial natočiť, San Galgano, kde sa odohráva dej filmu Nostalgia), ale i odrazy transcendentných a mystických vplyvov a náboženstva (L´ Apocalypse, Doktor Faustus, Pašie podľa Andreja či Z druhej strany zrkadla). Couturier pri niektorých skladbách v záhlaví vyslovene uvádza konkrétny vplyv, napr. Bachove Jánove pašie, ponášky na Šostakoviča alebo citácie z Pergolesiho Stabat Mater. Ak ste boli zvyknutí na relatívne ľahko uchopiteľné, melodické, "mediteránne" albumy Couturiera a Matiniera s Anouarom Brahemom či "argentínske" nahrávky Anje Lechner s bandoneonistom Dinom Saluzzim, tak Tarkovsky Quartet je rozhodne úplne iná kategória hudby. V prvom rade je to náročnejšie počúvanie plné mystickej atmosféry, rozsiahlych plôch, meditatívnych stavov a čírej kontemplácie. Vítaný posun nastal ale v razantnom prístupe Couturiera, pokiaľ ide o silné vplyvy súčasnej hudby, ktorá sa uňho prejavuje v rozmedzí od šostakovičovských alúzií a divokej improvizácie k vyložene súčasnej kompozícií a aleatorickému pohybu v priestore. Členovia kvarteta hrajú na albume spolu pomerne striedmo, priestor skôr dostávajú rozsiahle sóla klavíra (A celui qui a vu l´ ange) či violončela (Tiapa) alebo rôznych dvojíc nástrojov, hlavne v expozícií jednotlivých skladieb. Harmonicky sú Couturierove kompozície silne tonálne ukotvené, niektoré odkazujú k Bachovým chorálom, pri piesňovej forme je badať tradičné delenie na strofy a výrazné refrény, hoci zopár trackov je úplne atonálnych (Maroussia). Okrem toho je v Couturierových skladbách cítiť vplyv stredovekej hudby, ruských nápevov či dokonca ázijskej hudby (Sardar ako pocta Tarkovského nenatočenému scenáru tadžického westernu). Súhra interpretov je vynikajúca a spoločná farba klavíra, akordeónu a violončela je kompaktná, no pritom veľmi pestrá. Tarkovského tvorba, to sú statické obrazy siahajúce niekam do podvedomia a absolútna oddanosť duchovnému aspektu umenia, ktoré sa prejavujú vo všetkých jeho filmoch. Podobne i tento album je plný rozprávajúcich, viacrozmerných obrazov rozrastajúcich sa z jednoduchej základnej línie a vyžadujúcich pri vnímaní totálny ponor, nesúcich posolstvo duchovnej hĺbky a v závere prinášajúcich očistné oslobodenie a uvoľnenie. Je určite autorsky i interpretačne náročné prepojiť víziu filmára s hudobnými obrazmi, na tomto albume sa to však Couturierovi a jeho spoluhráčom rozhodne podarilo.
Pre časopis Hudobný život číslo9/ 2011 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára