piatok 18. novembra 2011

Recenzia CD Lang Lang : Live in Vienna

Live in Vienna
Lang Lang
2LP
Sony Classical 2010

Pravdupovediac, bol som veľmi zvedavý na tohto mladého, no slávneho čínskeho klaviristu, ktorého súčasná hviezdna kariéra je považovaná za prototyp dokonalého prepojenia veľkého umenia s rozsiahlou komerčnou mediálnou kampaňou. Dvadsaťsedemročný Lang Lang, ktorý po emigrácii do USA študoval u Garyho Graffmana na Curtisovom inštitúte vo Philadelphii, donedávna nahrával pre Deutsche Grammophon. Minulý rok ho za nehorázne peniaze kúpila "stajňa" Sony a urobila z neho absolútnu "top star" vydavateľstva. Nahrávku jeho koncertov z februára až marca minulého roka vo viedenskom Musikvereine Sony podporila vydaním veľkolepého setu v podobe 2CD, DVD, Blue Ray s 3D videom a 2LP. Luxusný dvojvinyl ponúka koncertný program, v ktorom Lang Lang predstavuje klasický repertoár svetovej klavírnej literatúry. Na úvod hrá dve Beethovenove sonáty, Sonátu č.3 C dur op.2 a Sonátu č.23 f mol op. 57 "Appasionatu", ďalej tri časti z Iberie od Isaaca Albéniza a Sonátu č.7 B dur op. 83 od Sergeja Prokofieva. Na záver recitálu Lang Lang pri príležitosti 200. výročia Chopinovho narodenia ponúkol tri prídavky, všetky v As dur, Etudu op. 25 č.1, Polonézu č.6 op. 53 "Herorickú" a Grande Valse Brillante op.34 č.1. Už v Beethovenovi klavirista predviedol výborné štýlové a obsahové stvárnenie a okúzľujúcu prstovú techniku, najmä v brilantných krajných častiach sonát. Pomalá časť Sonáty C dur je skvele naplnená tragikou a smútkom. Lang Lang hrá plasticky a precízne, úžasne sa pohybuje v hudobnom časopriestore, hoci časové oblúky sú niekedy až príliš veľkorysé a pri nádychoch v rámci fráz si "dáva dosť načas". "Appasionata" bola rovnako kvalitne predvedená, no Lang Lang, ktorý býva niekedy ironicky označovaný aj ako "Bang Bang" pre svoj údajný tvrdý tón vo forte, tu podľa mňa potvrdil povesť, že je hlavne majstrom dynamiky v rozmedzí mezzopiano až pianissimo, ale v hutných pasážach sa uňho kvalita tónu akoby vytrácala. Výborne vyznel v Langovom podaní Albéniz, ktorého zaradenie do programu považujem za pozoruhodné osvieženie inak pomerne konzervatívnej dramaturgie. Opäť nádherné farby, delikátne pianissimo, a krehká tónokresba. Prokofievovej "Vojnovej" sonáte však chýbala hĺbka a mám pocit, že rozsah emócií tejto hudby klavirista nedokáže pretaviť do svojej interpretácie,. Rozporuplným bodom programu však boli chopinovské prídavky. Etudy pôsobila až príliš preumelkovane a  preromantizovane, polonéza bola zasa pomerne rýchla a valčíku chýbala noblesa a elegancia. Ak mám byť úprimný, Beethoven s Gilelsom, Prokofiev s Richterom, Albéniz s Aliciou de Larrocha alebo Chopin s Rubinsteinom ostávajú nedostižnými métami i pre takého výnimočného klaviristu, akým Lang Lang bezpochyby je. Mám pocit, akoby sa jeho interpretácia pokúšala tlmočiť hudobné obsahy na virtuálnom podklade. Jeho inak výbornej hre chýba hĺbka  pocit "ozajstnosti"; cítiť, že Lang Lang síce napodobňuje veľké vzory, no s obsahom hudby sa nie vždy dokáže stotožniť. Na prvé počutie niet tomuto virtuóznemu klaviristovi čo vytknúť, ale napriek úchvatnej hre mi stále chýba špecifický, rozlíšiteľný zvuk a akási osobitosť interpretácie. Na druhej strane jeho mladý vek a nesmierny talent je určite prísľubom skvelej hudobnej budúcnosti. Hoci je zvuková kvalita LP slušná, cítiť tu mierne okresané výšky zvukového spektra, niektoré pianissimá vo vysokých polohách takmer vôbec nepočuť a záverečné siahodlhé potlesky pripomínajú skôr šum mora. Tento dvojvinyl je však obsahovo i dizajnovo určite nádherný a luxusný darček pre akéhokoľvek bežného konzumenta klasickej hudby. Pre fajnšmejkrov a hudobných profesionálov to je zasa zaujímavá alternatíva vyčnievajúca z množstva nahrávok ďalších mladých a skvele hrajúcich Číňanov, Američanov i Európanov.

Pre časopis Hudobný život, číslo 11/ 2011 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára