Recenzia CD Balkan Brass Battle

Balkan Brass Battle
Boban & Marko Markovic Orchestra
Fanfare Ciocarlia
Asphalt Tango Records 2011

Najnovší album z proveniencie vydavateľstva Aspahlt Tango Records, ktoré je zamerané hlavne na world music, má osobitú príchuť. Ide totiž o pomyselný súboj dvoch velikánov na poli balkánskej dychovky. Do "hudobného ringu" proti sebe nastúpili srbský Boban & Marko Markovic Orchestra a rumunský súbor Fanfare Ciocarlia. Po patričnom úvodnom predstavení a vzájomnom "hecovaní" (nahrávanie prebiehalo v transylvánskom hoteli, kde hrali kapely na pódiách oproti sebe) sa rómske dychovky striedali v snahe prekonať súpera invenčnosťou aranžmánov a inštrumentálnou bravúrou, niektoré skladby hrali spoločne a ponúkli to najlepšie zo svojho reperotáru, hoci prekvapivo okrem balkánskej hudby dostali priestor aj iné žánre. Boban a jeho syn Marko sú dlhodobo na výslní svetových festivalov vďaka schopnosti fenomenálne pretvárať srbský folklór do modernej podoby, kým Fanfare Ciocarlia už na svojich predošlých albumoch Baro Biao alebo Iag Bari potvrdili, že ich nasadenie a virtuozita sú nedostižné, veď sú považovaní za najrýchlejšie hrajúcu akustickú kapelu na svete ( niežeby snáď rýchlosť bola zárukou kvality, ale ich hra je aj v najväčšej rýchlosti nesmierna precízna). Tento virtuálny súboj sa skvele počúva, hoci samotné kapely sa porovnávajú len veľmi ťažko. Myslím si, že Fanfare Ciocarlia má predsa len trochu navrch, kým "Markovičovci" sú už značne za hranicou komercie, pokiaľ ide o repertoár i celkové poňatie, v ich podaní ide hlavne o šou a značne rozpustilú, aj keď inteligentnú zábavu. Prevládajú tu jasné, svietivé diskanty so silným dôrazom na sólové trúbky a virtuózne vedené línie, ktoré naplno zažiarili najmä v typicky srbských tancoch Mrak kolo a Topdzijsko kolo. Rumuni zasa vynikajú najmä v stredných polohách, ich zvuku vládnu démonické trombóny, hlučné šalmaje, píšťaly, miestne dychové nástroje a strojová rytmická sekcia tepajúca na frekvencii zbesilej metalovej kaply (britská kritika ich pre zmenu prirovnala k punk rocku). Ich tvorba vychádza z bohatého rumunského folklóru (Suita a La Ciobanas, Dances From Monastery Hills či ich stará hitovka Asfalt Tango) s jeho bizarnými harmóniami a zo stoličky dvíhajúciu razanciou. Komerčnejšiu tvár albumu predstavuje napríklad notoricky známa skladba Caravan od Duka Ellingtona, kde prinášajú oba súbory veľmi osobité aranžmány, línie plné vnútorných hlasov a virtuóznych "vyhrávok". Vyložene recesisticky znie spoločne hraná James Bond Theme od Johna Barryho alebo "uletený" hit I Am Your Gummy Bear pripomínajúce diskotéku 80. rokov. Pre fanúšikov čisto balkánskej hudby možno tento album nebude tou pravou šálkou kávy vzhľadom na zreteľne exhibičný charakter tohto "zápasu" a na to, že nie je práve typickým príkladom originálnej tvorby oboch súborov. No pre fanúšikov týchto kapiel je to určite povinná jazda. V každom prípade táto "nadupaná" vzorka ich repertoáru možno podnieti poslucháča k vyhľadaniu ďalších nahrávok, koncentrovaných viac balkánsky, pretože aktéri Balkan Brass Battle sú v rámci žánru jednoducho nedostižní.

Pre časopis Hudobný život, číslo 1-2,2012 napísal Peter Katina

Recenzia CD Aarón Zapico : Phantasia

Phantasia
Aarón Zapico
Winter&Winter 2011

Medzi elitu novej generácie čembalistov a odborníkov zaoberajúcich sa staršou hudbou sa v poslednom čase určite zaradil i španielsky čembalista Aarón Zapico. Nahrávky jeho súboru Forma Antiqva s kontratenoristom Xavierom Sabatom či album barokovej tanečnej hudby pre vydavateľstvo Winter&Winter už stihli získať viacero prestížnych ocenení. Zapico sa však profiluje hlavne ako sólista a jeho najnovšou nahrávkou je album Phantasia s dielami Girolama Frescobaldiho a Johanna Jacoba Frobergera. Tento zaujímavý album Zapico koncipuje ako ukážku priamej "následníckej" línie, ktorú začal Frescobaldi a v ktorej pokračoval Froberger ako jeho žiak. Na albume (s výnimou anonymnej Pavany & Saltarella a skladbičky Ballo Ongaro od Giovanniho Picchiho) sa diela týchto dvoch autorov pravidelne striedajú. Zapico v úvode prezentuje známu Frobergerovu Fantasiu I Sopra UT- RE- MI- FA- SOL- LA FbWV 201 založenú na jednoduchom motíve vzostupnej stupnice, z ktorého Froberger vytvoril doslova labyrint harmónií. Ďalej je tu Partita FbWV 630, ktorej časti Plainte - Courrant - Sarabande - Gique sú predobrazom formovania ustálenej podoby jednotlivých tancov partity. Napokon je tu i slávna skladba Tombeau fait a Paris sur la mort de monsieur Blancheroche, ktorú Froberger skomponoval na pamiatku tragického úmrtia svojho priateľa, slávneho francúzskeho lutnistu Blancherocha. Frescobaldi je tu zastúpený množstvom typicky klávesových skladieb, ako sú balletto, corrente, toccata, gagliarda, canzona alebo capriccio, pochádzajúcich z jeho slávnej knihy Il primo libro d´intavolatura di toccate di cimbalo et organo z roku 1637, ktoré doviedol do technickej a výrazovej dokonalosti. Najzávažnejšou Frescobaldiho kompozíciou na albume je Cento Partite sopra Passacagli. Tento album ako vzácna poslucháčska štúdia kompozičného vývoja diel pre klávesové nástroje (často nebolo jasné, či je dielo pre čembalo, alebo organ) poskytuje jedinečný pohľad na Frescobaldiho majstrovskú invenciu a skvelé zvládnutie formy, ktorú Froberger prevzal a obohatil o vlastné prvky (okrem technickej bravúry a bodkovaných rytmov i "drsnú" chromatizáciu jednoduchých diatonických motívov a nesmierne bohatú harmonickú textúru). Aarón Zapico tento zaujímavý koncept poníma ako príbeh dvoch odlišných osobností, ktorých osobitý a rozdielny životný príbeh sa odráža aj v ich tvorbe. Temné farby, hudba niekdy doslovne komentujúca dramatické i tragické udalosti (zostupný rad tónov ako symbolika Blancherochovho pádu zo schodov, exaltované figúry znázorňujúce búrku) u Frobergera skvele kontrastujú so živočíšnou energiou a  spevnou rozjasanosťou Frescobaldiho nápadov. Obaja boli už za svojho života vrcholne rešpektovaní ako skladatelia i interpreti a svojou tvorbou tak poskytli Zapicovi dostatočný priestor, aby mohol na nahrávke predviesť všetky jemné detaily minucióznej kompozičnej práce a rovnako i ohňostroj obdivuhodných hudobných nápadov, síce štýlovo rešpektujúcich schémy dobových tancov, no obsahovo odvážne prekračujúcich ich konvencie. Samotnú Zapicovu interpretáciu charakterizuje farebná hra s využitím dobového ladenia, precízne frázovanie a muzikalita prejavu. Iba zriedkakedy dokáže nahrávka dobovej hudby sprostredkovať takú dynamickú konfrontáciu, akou je vzácne vyrovnaný hudobný duel "Frescobaldi verzus Froberger" v suverénnej réžii Aaróna Zapica.

Pre časopis Hudobný život, číslo 1-2, 2012 napísal Peter Katina