Balkan Brass Battle
Boban & Marko Markovic Orchestra
Fanfare Ciocarlia
Asphalt Tango Records 2011
Najnovší album z proveniencie vydavateľstva Aspahlt Tango Records, ktoré je zamerané hlavne na world music, má osobitú príchuť. Ide totiž o pomyselný súboj dvoch velikánov na poli balkánskej dychovky. Do "hudobného ringu" proti sebe nastúpili srbský Boban & Marko Markovic Orchestra a rumunský súbor Fanfare Ciocarlia. Po patričnom úvodnom predstavení a vzájomnom "hecovaní" (nahrávanie prebiehalo v transylvánskom hoteli, kde hrali kapely na pódiách oproti sebe) sa rómske dychovky striedali v snahe prekonať súpera invenčnosťou aranžmánov a inštrumentálnou bravúrou, niektoré skladby hrali spoločne a ponúkli to najlepšie zo svojho reperotáru, hoci prekvapivo okrem balkánskej hudby dostali priestor aj iné žánre. Boban a jeho syn Marko sú dlhodobo na výslní svetových festivalov vďaka schopnosti fenomenálne pretvárať srbský folklór do modernej podoby, kým Fanfare Ciocarlia už na svojich predošlých albumoch Baro Biao alebo Iag Bari potvrdili, že ich nasadenie a virtuozita sú nedostižné, veď sú považovaní za najrýchlejšie hrajúcu akustickú kapelu na svete ( niežeby snáď rýchlosť bola zárukou kvality, ale ich hra je aj v najväčšej rýchlosti nesmierna precízna). Tento virtuálny súboj sa skvele počúva, hoci samotné kapely sa porovnávajú len veľmi ťažko. Myslím si, že Fanfare Ciocarlia má predsa len trochu navrch, kým "Markovičovci" sú už značne za hranicou komercie, pokiaľ ide o repertoár i celkové poňatie, v ich podaní ide hlavne o šou a značne rozpustilú, aj keď inteligentnú zábavu. Prevládajú tu jasné, svietivé diskanty so silným dôrazom na sólové trúbky a virtuózne vedené línie, ktoré naplno zažiarili najmä v typicky srbských tancoch Mrak kolo a Topdzijsko kolo. Rumuni zasa vynikajú najmä v stredných polohách, ich zvuku vládnu démonické trombóny, hlučné šalmaje, píšťaly, miestne dychové nástroje a strojová rytmická sekcia tepajúca na frekvencii zbesilej metalovej kaply (britská kritika ich pre zmenu prirovnala k punk rocku). Ich tvorba vychádza z bohatého rumunského folklóru (Suita a La Ciobanas, Dances From Monastery Hills či ich stará hitovka Asfalt Tango) s jeho bizarnými harmóniami a zo stoličky dvíhajúciu razanciou. Komerčnejšiu tvár albumu predstavuje napríklad notoricky známa skladba Caravan od Duka Ellingtona, kde prinášajú oba súbory veľmi osobité aranžmány, línie plné vnútorných hlasov a virtuóznych "vyhrávok". Vyložene recesisticky znie spoločne hraná James Bond Theme od Johna Barryho alebo "uletený" hit I Am Your Gummy Bear pripomínajúce diskotéku 80. rokov. Pre fanúšikov čisto balkánskej hudby možno tento album nebude tou pravou šálkou kávy vzhľadom na zreteľne exhibičný charakter tohto "zápasu" a na to, že nie je práve typickým príkladom originálnej tvorby oboch súborov. No pre fanúšikov týchto kapiel je to určite povinná jazda. V každom prípade táto "nadupaná" vzorka ich repertoáru možno podnieti poslucháča k vyhľadaniu ďalších nahrávok, koncentrovaných viac balkánsky, pretože aktéri Balkan Brass Battle sú v rámci žánru jednoducho nedostižní.
Pre časopis Hudobný život, číslo 1-2,2012 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára