Recenzia CD Gabriel Fauré :Quatuors avec piano 2

Gabriel Fauré – 2

Quatuors avec piano op.15 & 45

Le Sage, Berthaud, Salque, Kashimoto

Alpha 2012

V poradí druhý album mapujúci komornú tvorbu francúzskeho skladateľa Gabriela Faurého z vydavateľstva Alpha (tou prvou boli diela pre violončelo a klavír) prináša jeho dve klavírne kvartetá. Fauré sa začal venovať komornej hudbe pod vplyvom založenia spoločnosti Societé Nationale de Musique s mottom „Ars gallica“, ktorá mala na konci devätnásteho storočia propagovať francúzsku hudbu a podporovať interpretov ako protipól vtedy prevládajúcej germánskej tradície komorných diel. Prvé Faurého kvarteto,  č.1 op.15 c mol, vzniklo v roku 1879 a dobové kritiky ho považovali za veľmi vitálne a moderné dielo. Skladba je plná vláčneho pohybu, flexibilných dlhých melodických línií a silného romantického výrazu. Jej prvá časť je v sonátovej forme s nežnou vedľajšou témou, kým nasledujúce Scherzo je humorné, vo forme ľahkého a hravého ronda. Závažné Adagio je zasa naplnené tragickou intenzitou veľmi intímnej emócie. Finále je divoké, energické, prinášajúce doslova výbuchy synkopovaných sledov a plôch arpeggia, obsahujúcich nálady plné vášne a bolesti. Nasledujúca skladba, Kvarteto č.2 op.45 g mol, je citeľne zrelé dielo, ktoré Fauré napísal v roku 1886, kedy už jeho tvorba začínala vykazovať istú ekonomickosť a striedmosť výrazu. Kvarteto sa vyznačuje vzácnou nástrojovou vyrovnanosťou, bohatstvom nápadov a originalitou. Je vybudované na rovnakom koncepte, ako Kvarteto č.1- závažnej prvej časti v sonátovej forme, roztopašnom scherze v štýle perpetuum mobile, tragickej pomalej časti a pomerne rozsiahlom finále vo veľmi vypätom, až symfonickom výraze. Scherzo je tu možno ešte živšie, než v prvom kvartete, plné prudkých a prekvapivých zmien. Pomalá časť Adagio non troppo je vo výstavbe pomerne jednoduchá, pokojná, občas pripomína uspávanku a vzdialenú ozvenu zvonov. Finále prináša veľmi turbulentný prúd hudby a vášnivé, podobne, ako v prvej časti. Z tejto hudby občas presvitajú vplyvy Liszta a Wagnera, s ktorými sa Fauré dobre poznal, ale rovnako i prvky schumannovskej tragiky, Saint-Saënsa a hlavne chromatické postupy a farebnosť Césara Francka. Napriek týmto zábleskom je však  Faurého hudba úplne osobitá, veľmi lyrická, intímna a vrúcna a s romantikmi ju spája už len symbolické, akoby doznievajúce puto. Jeho hudba je schopná docieliť maximálny výraz vychádzajúci z jednoduchých, priamočiarych hudobných štruktúr. Zoskupenie v zložení klavirista Éric Le Sage, huslista Daishin Kashimoto, violistka Lise Berthaud a violončelista François Salque disponuje kvalitným homogénnym zvukom, famóznou súhrou a nespochybniteľným francúzskym šarmom. Kvarteto hrá veľmi distingvovane a akoby zdôrazňovalo až neoklasicistickú vznešenosť a noblesu ľahkých línií Faurého diel, ktorým je vlastný nielen pátos, ale i prepracovaná drobnokresba a  rýchlo sa meniaca charakteristika hudby na drobných plochách. Ku cti vydavateľstva slúži i zvuk nosiča, ktorý je prekreslený v detailoch, čistý a analytický. Keďže CD je zároveň súčasťou vydavateľskej edície Ut musica poesis, stelesňujúcej  prepojenie hudby a slova, jadro jeho bukletu tvorí báseň Paula Verlaina L´Art Poétique a jej podrobná viacjazyčná analýza.

Tento album Faurého klavírnych kvartet predstavuje zásadný počin v objavovaní klenotov francúzskej komornej hudby, po ktorom budú, dúfajme, nasledovať ďalšie zaujímavé nahrávky diel neprávom odsúdených do úzadia poslucháčskej pozornosti.

Pre časopis Hudobný život číslo 10/2012 napísal Peter Katina