Sinne Eeg
Don´t Be So Blue
Red Dot Music 2011
Dánska speváčka Sinne Eeg má vo
svojom portfóliu už päť albumov, čo je na mladú absolventku hudobnej akadémie v
Esbjergu celkom slušná diskografia. Jej famózny album Wait till Dawn z roku 2007 získal množstvo ocenení, okrem iných
cenu Danish Music Awards a po albume Remembering
You v medzinárodnej zostave, vydala novinku Don´t Be So Blue. Nahrávka vyšla vo vydavateľstve Red Dot pod dohľadom
talentovaného basgitaristu a producenta Chrisa Minha Dokyho. Ide prevažne o
autorský album, keďže väčšinu z desiatich skladieb napísala Sinne. Jej piesne
skvele dopĺňajú skladby The Sound of
Music a My Favourite Things od
legendárneho dua Rodgers/ Hammerstein a Goodbye
od Gordona Jenkinsa. Na rozdiel od plejády škandinávskych jazzových speváčok,
ktoré často koketujú s fúziami rôznych žánrov, od rocku, popu po etno,
prichádza Sinne Eeg s čisto jazzovým albumom v krištáľovo vyprecizovanej
podobe. Jej skvelý, hlboký alt sa krásne vyníma najmä v baladách, ktoré vo veľkoryso
poňatom timingu lahodne plynú a utápajú sa v sladkej, nekonečnej depresii.
Sinne má ako jedna z mála speváčok i
neomylný cit pre rytmus a vnútorný pulz hudby, pomocou ktorého dokáže plasticky
rozvrhnúť „príbeh“ skladby. Rovnako zaujímavé sú aj osobité harmónie v pocte
Charliemu Mingusovi v skladbe Down on
Fuxing Lu, i v temne melancholickej The
Streets of Berlin. Sinne disponuje perfektnou intonáciou, citom pre frázu a
vynikajúcim autorským prejavom. Jej piesne sú melancholické a čarovne zadumané,
cítiť v nich silný príklon k introvertnej polohe i to, že sa nepotrebuje
predvádzať, hoci razantná Highway One
alebo The Writing on the Wall sú dravo vystavané na dynamickej motorike a
razantnom beate. Možno to poteší zástancov konzervatívneho prístupu k jazzu,
ale u Sinne Eeg je namieste hovoriť o čistej
podobe jazzu, návratu k krásnym líniám a inštrumentálnej čistote. Ako svoje
vplyvy speváčka uvádza Sarah Vaughan, Betty Carter a Nancy Wilson, ale jej hlas
a prejav je do takej miery vyzretý, že žiadne porovnanie tu neobstojí. Inštrumentálnu
zostavu Sinne Eeg tvoria klavirista
Jacob Christofferson, basista Morten Toftgĺrd Ramsbřl a bubeník Morten
Lund. Na trúbke sa v jednej skladbe mihne i Jesper Riis. Žiadna exhibícia, hudba znie do ticha, občas „zaperlí“ klavír a
odpovie zadumaný kontrabas, kým Sinne
Eeg premýšľavo deklamuje texty plné smútku, lásky, a hľadania. Don´t Be So Blue je neuveriteľne silný,
krásny a smutný album, do ktorého sa Sinne podarilo dostať množstvo škandinávskej
melanchólie bez prílišnej sentimentality. Jej zmysel pre perfekciu spôsobuje, že
ani jedna nota „nepadne pod stôl“, frázy
sú vedené s citlivosťou a občasným typickým krehkým farebným zatienením do „šerosvitu“.
Bezchybné jazzové frázovanie a prekvapivá zrelosť kompozičného i speváckeho prejavu
sú devízami, ktoré robia z albumu dánsky vývozný artikel významne narušujúci
majestát sebaistých vokálnych hviezd amerického i európskeho hudobného
priemyslu.
Pre časopis Hudobný život číslo 11/2012 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára