Nino Rota
Richard Galliano
John Surman
Dave Douglas
Boris Kozlov
Clarence Penn
Deutsche Grammophon
2011
Renomovaný francúzsky jazzový
akordeonista Richard Galliano vydal svoje najlepšie nahrávky pravdepodobne vo
vydavateľstve Dreyfus Records. Po zmene vydavateľa jeho nové albumy v posledných
rokoch pomerne vytrvalo „rozmieňali na drobné“ piazzolovský odkaz
v rôznych tango zostavách a po
bachovskom albume v Deutsche Grammophon sa vyložene čakalo na „nový
vietor“. Ten teraz prichádza v tom istom vydavateľstve ako pocta
legendárnemu talianskemu skladateľovi filmovej hudby Ninovi Rotovi. Do svojej
inštrumentálnej zostavy si Galliano pozval hviezdny tím: trúbkara Davea
Douglasa, klarinetistu Johna Surmana, basistu Borisa Kozlova a bubeníka
Clarencea Penna. Album tvorí celistvé jednoliate pásmo hudby, zloženej z Rotových
motívov hlavne k Felliniho filmom (Cesta,
Amarcord, Sladký život, Osem a pol)
ale i k mafiánskej Coppolovej ságe Krstný
otec. Všetky aranžmány na albume realizoval Galliano, ktorý sa okrem skvelej
hry na akordeóne blysol i sólom na pozaune v skladbe Waltz z filmu Krstný otec. Hudba na albume sa nesie hlavne v dvoch polohách:
v tej typicky fellinovskej, cirkusovej bláznivej pouličnej zmesi pokleslých
žánrov, a na druhej strane zádumčivo melancholickej, smutnej sentimentalite,
tak ako ju vizuálne báječne stvárnila Gulietta Masina v príbehu Gelsominy vo filme
Cesta, v Cabiriinich nociach alebo v snímke Gulietta a duchovia. Vo výslednom zvuku však predsa len cítiť,
že kvarteto nedokáže plne nahradiť Rotove symfonické myslenie a hlavne stmeľujúca
sláčiková „klenba“ tam citeľne chýba. V pomalých trackoch je prílišná
odťažitosť a zdržanlivosť skôr na škodu veci
a priaznivcom Rotovej hudby môže prekážať i jazzové poňatie Rotových siahodlhých
spevných liniek, tu občas rozkúskovaných na swingujúce frázy a parciálne úseky.
Album Nino Rota je vynikajúca
nahrávka, hoci poslucháč sa neubráni dojmu, že pôsobí až príliš profesionálne, a tým,
že znie veľmi komorne a s kulmináciami a vrcholmi narába veľmi
úsporne, neponúka väčšie emocionálne vzruchy. Ale tam, kde sa jazzová štvorica môže
naplno oprieť do swingujúcej textúry, šliape spoľahlivo a dynamicky.
Nahrávka nechce ohurovať zvukovou parádou, ale predstavuje skôr akúsi komornú
verziu, ktorá je sympatická svojou prostotou i tým, ako Gallianove
úpravy tlmočia jeho filozofický ponor do obsahu Rotových diel. Album
prináša osviežujúci posluch diel velikána filmovej hudby v novom zvukovom
ošatení, v interpretácii kvarteta slávnych jazzmanov, ale ilúziu cirkusovej
manéže a špinavých ulíc v Rimini treba hľadať skôr na pôvodných
soundtrackoch k jednotlivým filmom, na ktorých Nino Rota spolupracoval.
Pre časopis Hudobný život č.1-2/2013 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára