Glad Rag Doll
Diana Krall
Verve 2012 2LP
Nový album Glad Rag Doll štyridsaťosemročnej Kanaďanky Diany Krall, jazzovej
speváčky a klaviristky, držiteľky cien Grammy, spôsobí určite veľké
prekvapenie v radoch jej fanúšikov, zvyknutých na jej albumy tradičných
jazzových štandardov s vlastným bandom a mäkkými sláčikmi v modernej,
ale decentnej interpretácii. Album vo verziách dvojvinyl alebo CD
produkoval slávny T Bone Burnett a poňal ho celý vo veľmi „vintage“
atmosfére. Základnou ideou albumu totiž bolo splnenie Dianinho dávneho sna,
nahrať staré americké piesne z dvadsiatych a tridsiatych rokov, ktoré
ako dieťa počúvala v otcovej zbierke starých platní. Platňa obsahuje
trinásť skladieb a väčšina z nich sa nesie v duchu starého
swingu,blues, folku a country. Diana hrá na starý Steinway z roku 1890
a hneď úvodná We Just Couldn´t Say Goodbye poslucháča prenesie
do atmosféry Ameriky časov prohibície, kabaretov a prašných ciest Stredozápadu.
Obrovským prínosom pre album je angažovanie fascinujúceho gitaristu Marca
Ribota, na ktorého gitarových linkách je album prakticky postavený, všetky skladby
začínajú tichým introm Dianinho spevu a Ribotovej gitary v čarovnom
súznení a voľnej improvizácii.Okrem Ribota, ktorý tu hrá i na bendžo
a elektrickú gitaru, na nahrávke participujú basista Dennis Crouch,
bubeník Jay Bellerose, klávesák Keelus Ciancia a za „background“ vokály
pod tajomným pseudonymom Howard Coward nie je zodpovedný nikto iný, než Dianin
manžel Elvis Costello. Správne americký zvuk nahrávky ešte vylepšujú ukulele,
dobro a mandolína.
Hoci podľa niektorých kuvičích
hlasov týmto albumom speváčka „zišla z cesty“, už po prvom počutí bude
zrejmé, že Diana opäť kraľuje. Chvíľková zmena žánru jej iba prospela a hudobného
územia niekde medzi Rayom Charlesom, Elvisom Preslyem a Norah Jones a
sa zmocnila so sebe vlastnou perfekciou; stotožňuje sa s hudbou, famózne
frázuje a cíti, v humorných trackoch spieva s koketériou
a sarkazmom, kým v smutných baladách vyniká jej zadumaný, hlboký
kontraalt. Album Glad Rag Doll je vynikajúci,
hoci má nepochybne i svoje slabiny. Pomerne uniformné a stereotypné bicie Jaya Bellerosea občas dokážu krehkú atmosféru
sladkých duet Krall a Ribota narúšať stálym zdôrazňovaním pochodového rytmu.
Rovnako sa nemusí všetkým páčiť i prílišná zvukovo-vizuálna
prearanžovanosť retro štýlu (kombinácia
starý klavír verzus moderné bicie, Diana štylizovaná na obale ako dievča z
bordelu), niekedy príliš temný, hutný a zemitý zvuk kapely alebo otázne aranžmány
a zaradenie niektorých skladieb ako napr. zdĺhavá Lonely Avenue. No zvuk vinylovej verzie je skvelý, Dianin zdanlivo
nedbalý spev a šepot a Ribotove
„španielske“ pasáže znejú ako pastva pre uši a každý si nájde na albume to svoje. Oslnia nádherné,
relatívne neznáme balady, ako Just Like
a Butterfly That´s Caught In the Rain alebo titulná Glad
Rag Doll, ktoré ukazujú Dianin vyzretý vokálny prejav a dokonalé
načasovanie fráz, alebo rázne bluesové tracky s kvíliacimi glissandami gitár v skladbách à la „road
movie“ ( There Ain´t No Sweet Man That´s
Worth the Salt of My Tears), vyložene
rocková Let It Rain, „táboráková“
balada Prarie Lullaby, folková Wide River To Cross alebo záverečný
vtipný kabaret When The Curtain Comes Down.
Diana tu hrá na klavíri menej a jednoduchšie, než je jej zvykom, ale i pesničkové
žánre jej sedia a vynikajúco sa zmocnila rock´n´rollových vyhrávok v
skvelej I´m a Little Mixed Up. Svoj
sen o starých amerických piesňach si teda splnila a jej nasledujúci
album vraj bude opäť niečo iné..
Pre časopis Hudobný život č.3/2013 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára