štvrtok 14. novembra 2013

Recenzia CD Dobrinka Tabakova




Dobrinka Tabakova
The String Paths
ECM 2013

V rámci tzv. New Series pripravilo vydavateľstvo ECM tento rok profil bulharskej skladateľky Dobrinky Tabakovej. Mladá autorka so silným londýnskym zázemím, sa na albume pod názvom The String Paths prezentuje hlavne skladbami pre sláčikové nástroje pod supervíziou violistu a dirigenta Maxima Rysakova. Tvorbu Tabakovej, ktorá sa hlási k práci s tradičným hudobným materiálom a odmieta avantgardné trendy, ilustruje i úvodné sláčikové trio Insight, plné mystických, prelínajúcich sa kvintakordov. Trojhlasná „schubertovská“ textúra, spevné linky a dokonalá súhra huslistu Romana Mintsa, violistu Maxima Rysakova  a violončelistky Kristiny Blaumane tu znie silne a dynamicky. Tabakovej Koncert pre violončelo a sláčiky, v ktorom opäť  exceluje Kristine Blaumane, je plný „bachovských“ figurácii, ťažkého motorického pohybu v spodných polohách, ktorého kontrastný protipól tvoria jazzové a rockové rytmy a clivé melódie,  kým všetko nepohltia do stratena sa tiahnuce sláčikové akordy. Pomalá časť koncertu prináša vzdúvajúce sa vlny zvuku a dlhé plochy zadržiavaných tónov, kým vo finále naplno zažiari recitatív violončela vo virtuóznych motorických pasážach. Litovský komorný orchester tu diriguje Maxim Rysakov. Na albume sa nachádza i pôvabná skladbička Frozen River Flows, pre husle, akordeón a kontrabas. Tabakovej hudba tu má evokovať pohyb vody v rieke pod zamrznutým povrchom a krásne súznenie tria prináša plastické farebné obrazy. Táto meditatívna, krehká kompozícia, plná zadržiavaných vzdychov je presvedčivým impresionistickým obrazom. Medzi menej výrazné diela na albume patria trojčasťová Suita v starom štýle pre violu, čembalo a sláčiky, ktorá prináša tanečné rytmy a ponášky na ľudovú hudbu a veľmi expresívny part violy v neoklasicistickom duchu, i záverečná Such Different Paths pre sláčikové septeto. Interpretačné výkony sú bez výnimky vynikajúce, sláčikové zostavy hrajú spevne, v súhre, ktorá pripomína jeden nástroj. Pozastaviť sa však treba hlavne nad faktom, že v rámci „novej európskej hudby“ tu manažment ECM prezentuje kompozície, ktoré nepôsobia vôbec autorsky originálne. Tabakovej sladká tonálna hudobná „kaša“, ktorá rozleptáva priestor niekde medzi Bartókom a Pärtom a doslova žalostný žánrový „ekumenizmus“ banálnych, stokrát počutých hudobných zvratov by neoklamal ani hudobného laika. Laxne tu pôsobia nekonečné paralelizmy celého orchestra, absencia myšlienkovej hĺbky a rezignácia na kompozičnú prácu uprostred množstva donekonečna „nanášaných“ durových kvintakordov. Tieto fakty posúvajú Tabakovej kompozície do polohy iba akýchsi naaranžovaných piesní, čerpajúcich z klasicko-romantického repertoáru. Album String Paths pôsobí  málo presvedčivo, paradoxne možno práve kvôli svojej snahe o ľahko uchopiteľný, „mainstreamový“ prístup ku klasickej hudbe.


Pre časopis Hudobný život, č.7-8/2013. str.56 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára