Dobrinka Tabakova
The String Paths
ECM 2013
V rámci tzv. New Series
pripravilo vydavateľstvo ECM tento rok profil bulharskej skladateľky
Dobrinky Tabakovej. Mladá autorka so silným londýnskym zázemím, sa na albume
pod názvom The String Paths prezentuje hlavne skladbami pre sláčikové nástroje pod
supervíziou violistu a dirigenta Maxima Rysakova. Tvorbu Tabakovej, ktorá
sa hlási k práci s tradičným hudobným materiálom a odmieta
avantgardné trendy, ilustruje i úvodné sláčikové trio Insight, plné mystických, prelínajúcich sa kvintakordov. Trojhlasná
„schubertovská“ textúra, spevné linky a dokonalá súhra huslistu Romana
Mintsa, violistu Maxima Rysakova a violončelistky
Kristiny Blaumane tu znie silne a dynamicky. Tabakovej Koncert pre violončelo a sláčiky, v ktorom opäť exceluje Kristine Blaumane, je plný „bachovských“
figurácii, ťažkého motorického pohybu v spodných polohách, ktorého
kontrastný protipól tvoria jazzové a rockové rytmy a clivé
melódie, kým všetko nepohltia do
stratena sa tiahnuce sláčikové akordy. Pomalá časť koncertu prináša vzdúvajúce
sa vlny zvuku a dlhé plochy zadržiavaných tónov, kým vo finále naplno
zažiari recitatív violončela vo virtuóznych motorických pasážach. Litovský
komorný orchester tu diriguje Maxim Rysakov. Na albume sa nachádza i pôvabná
skladbička Frozen River Flows, pre
husle, akordeón a kontrabas. Tabakovej hudba tu má evokovať pohyb vody v
rieke pod zamrznutým povrchom a krásne súznenie tria prináša plastické
farebné obrazy. Táto meditatívna, krehká kompozícia, plná zadržiavaných
vzdychov je presvedčivým impresionistickým obrazom. Medzi menej výrazné diela
na albume patria trojčasťová Suita
v starom štýle pre violu, čembalo a sláčiky, ktorá prináša
tanečné rytmy a ponášky na ľudovú hudbu a veľmi expresívny part violy
v neoklasicistickom duchu, i záverečná Such Different Paths pre sláčikové septeto. Interpretačné výkony sú
bez výnimky vynikajúce, sláčikové zostavy hrajú spevne, v súhre, ktorá
pripomína jeden nástroj. Pozastaviť sa však treba hlavne nad faktom, že
v rámci „novej európskej hudby“ tu manažment ECM prezentuje kompozície,
ktoré nepôsobia vôbec autorsky originálne. Tabakovej sladká tonálna hudobná
„kaša“, ktorá rozleptáva priestor niekde medzi Bartókom a Pärtom
a doslova žalostný žánrový „ekumenizmus“ banálnych, stokrát počutých
hudobných zvratov by neoklamal ani hudobného laika. Laxne tu pôsobia nekonečné
paralelizmy celého orchestra, absencia myšlienkovej hĺbky a rezignácia na kompozičnú
prácu uprostred množstva donekonečna „nanášaných“ durových kvintakordov. Tieto
fakty posúvajú Tabakovej kompozície do polohy iba akýchsi naaranžovaných
piesní, čerpajúcich z klasicko-romantického repertoáru. Album String Paths pôsobí málo presvedčivo,
paradoxne možno práve kvôli svojej snahe o ľahko uchopiteľný, „mainstreamový“
prístup ku klasickej hudbe.
Pre časopis Hudobný život, č.7-8/2013. str.56 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára