štvrtok 14. novembra 2013

Recenzia CD John Abercrombie




John Abercrombie Quartet
39 Steps
ECM 2013

Americký gitarista John Abercrombie patrí medzi stálice svetovej jazzovej scény, veď vo vydavateľstve ECM debutoval už v roku 1974. Na svoj nový album 39 Steps, ktorý tento rok podporil aj rozsiahlym európskym turné, si do kvarteta  pozval svojich dlhoročných spoluhráčov, klaviristu Marca Coplanda, basistu Drewa Gressa a bubeníka Joeyho Barona. Copland, ktorý v sedemdesiatych rokoch zaznamenal neuveriteľný prerod z vynikajúceho saxofonistu na nemenej skvelého jazzového klaviristu, spolupracuje s Abercrombiem v iných zostavách už vyše štyridsať rokov a Gress a Baron patria k najžiadanejšej rytmike newyorského downtownu súčasnosti. Album 39 Steps obsahuje šesť Abercrombieho skladieb, dve Coplandove, jednu spoločnú improvizáciu a záver albumu „vyšperkuje“ krásne dekomponovaná štandardná Melancholy Baby vo voľnej improvizácii. Hudba na albume prináša v podstate jednotnú náladu na všetkých desiatich trackoch: lyrické plochy, mierne tempá, introspekciu, prvky melanchólie a sentimentu, no i vzdušné a vzletné aranžmány a  bezstarostné muzicírovanie, ktoré akoby nevyžadovalo žiadne úsilie. Časté spoločné linky gitary a klavíra znejú úžasne, „starí páni“ sa však nehrnú do divokých sól, Abercrombie si vyložene dáva načas a uvážlivo dávkuje všetky hudobné ingrediencie. Už z názvov skladieb je zrejmá Abercrombieho fascinácia filmovou tvorbou Alfreda Hitchcocka (Vertigo, Spellbound, Shadow of a Doubt i titulná 39 Steps) a tomu zodpovedá i temná, tlmená atmosféra, plná očakávania a vzdialených, mysterióznych hrozieb, ktoré však nevedú k žiadnemu rozuzleniu a z hľadiska akejsi virtuálnej hudobnej meteorológie sa „nebo nad Abercrombieho mračnými hudobnými  linkami až do konca albumu ani raz nevyjasní.“ Napriek tmavým farbám však albumu 39 Steps kraľuje pohodová nálada, nadhľad a  relax, ktorý vyžaruje z každej frázy. Farebné, meditatívne a decentné motívy sa postupne, nenásilne rozvíjajú bez dôrazov na virtuozitu, či potreby tlmočiť poslucháčovi nespochybniteľné hudobné posolstvá. Namiesto toho znie z reproduktorov čistá hudba, vystavaná z jednoduchých motívov, vyvažovaných majstrovskými aranžmánmi a improvizačnými schopnosťami všetkých členov kvarteta, inštrumentálna precíznosť a akurátnosť prepracovania.


Pre časopis Hudobný život, č.11/2013, str.38 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára