štvrtok 14. novembra 2013

Recenzia CD Kaija Saariaho



Kaija Saariaho
La Passion de Simone
Dawn Upshaw
Finnish Radio Symphony Orchestra
Esa-Pekka Salonen
SACD Ondine 2013

Fínske vydavateľstvo Ondine sa môže pocháliť ďalším parádnym  a nekompromisným „kúskom“. Je ním novinková nahrávka oratória Le Passion de Simone od  renomovanej fínskej autorky Kaije Saariaho. Základnou ideou príbehu oratória je život a dielo francúzskej židovskej filozofky Simone Weil (1909-1943), ktorej pozoruhodné filozofické názory,  humanizmus a extrémne pacifistické sklony počas  okupácie Francúzska v druhej svetovej vojne ju priviedli k tomu, že sa dobrovoľne zriekla  života. Oratórium má podtitul Hudobná cesta o pätnástich zastaveniach a jasne naznačuje styčné body s Kristovou krížovou cestou. Rozhodne však nejde o synkretizmus židovsko-kresťanskej ideológie, ale o výrazné nad- náboženské protivojnové a ľudské posolstvo. Dielo je napísané pre sólovú sopranistku (Dawn Upshaw), symfonický orchester (Finnish Radio Symphony Orchestra pod vedením Esa-Pekka Salonena), zbor (Tapiola Chamber Choir) a elektroniku. Okrem nich na albume participuje i  recitátorka Dominique Blanc a  živé vystúpenie obohacuje i tanečná choreografia. Libreto napísal Amin Maalouf na základe literárneho diela Simone Weil. Pri každom zastavení znie krátka recitácia  myšlienok zo Simoninho diela. Táto hviezdna vokálno-inštrumentálna zostava ponúka na albume i hviezdny výkon. Jednotlivé zastavenia „pod krížom“ sú naplnené krásnou, organicky pulzujúcou hudbou,  ktorej najpodstatnejšími elementmi sú podľa autorky farba, sonorita a harmónia. Dawn Upshaw svojím sýtym hlasom, charakterovo hraničiacim s mezzosopránom, najskôr skvele stelesňuje komentátorku, ako „staršiu sestru“ Simone, no na konci diela sa s ňou stelesňuje v jednej osobe. Dôležitú úlohu tu zohráva zbor. Jeho takmer nepretržité temné podklady sú „vystužené“ IRCAM-ovou elektronikou, takže niekedy nie je možné rozlíšiť „humánne“ hudobné vstupy od elektronických. Zbor nie je iba stálym, tajuplným zvukovým pozadím, ale často sa výrazne dostáva do popredia, ako alúzia „kričiaceho“ zboru  bachovských pašií. Zbor Simone dohovára, ľutuje jej dobrovoľnú smrť v mladom veku a obdivuje jej humanistické posolstvo. Orchester vstupuje „do deja“ najskôr mysteriózne, vo farebných premenlivých plochách vzletne nesených akordov. Postupne však tragiku a absurdnosť textov  komentujú drásavé akordy, v Piatom zastavení syčanie perkusií  napodobňuje zvuky strojov (Simone dlhodobo skúmala zúfalé životné podmienky ľudí pracujúcich za bežiacim pásom), a v Jedenástom zastavení sú to vyložene protivojnové gestá a desivé inštrumentálne výpady. V Trinástom zastavení sa Simone fatalisticky stotožňuje s Kristovým utrpením. Hudba dokonale komentuje libreto diela, kvíliace glissandá vedú k tlmeným hrozbám a totálnej deštrukcii hudby, aby vzápätí v grotesknej absurdnosti opäť povstala z ničoty, ale nie je tu núdza i o rozsiahle lyrické, zádumčivé plochy. Za pozornosť stojí i i krásny dialóg Dawn Upshaw s hobojom v Siedmom zastavení, či filozofické rozjímanie za sprievodu harfy, gongov, činelov a zvonov. La Passion de Simone predstavuje mnohovrstevné, dokonale žánrovo zvládnuté dielo, ktorého vynikajúce, poetické libreto dáva priestor znelej francúzštine (Upshaw a Blanc niekedy deklamujú súčasne) a ktorého hudba napriek tragike príbehu sa neutápa v depresii, ale znie podmanivo a vrúcne. Plastický obraz postavy mladej filozofky, prelínajúce sa plochy teplého, chvejivého zvuku, originálne harmónie a kryštalická farebnosť robia z tohto diela Kaije Saariaho skvelý hudobný počin, ktorý si určite treba vychutnať, navyše vo výbornej kvalite SACD.


Pre časopis Hudobný život, č.7-8/2013, str.55-56 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára