Recenzia CD Pat Metheny

Pat Metheny

Tap

Book of angels Vol.20

Tzadik/Nonesuch 2013

Autorský profil amerického skladateľa Johna Zorna, ktorý je zároveň ústrednou postavou newyorského vydavateľstva Tzadik, je mimoriadne široký. Zahŕňa klasické kompozície, alternatívnu hudbu, hudbu k filmom, divadlu a výtvarným inštaláciám, improvizačné projekty, no jadrom jeho záujmu ostáva projekt „radikálnej židovskej kultúry“, v rámci ktorého Zorn vydáva nahrávky rôznych svetových interpretov a kapely, reflektujúce tradičnú židovskú hudbu v modernom spracovaní, a rovnako i svoje vlastné skladby. Medzi Zornove „čerešničky na torte“ patrí určite i séria nahrávok jeho cyklu Book of angels, ktorá číslom dvadsať práve dosiahla malé jubileum. Book of angels je cyklus tristo krátkych skladbičiek, ktoré Zorn zveruje vždy inému interpretovi a ktorých postupné hudobné spracovanie, aranžovanie a charakter ponecháva Zorn na hudobníkoch. Názvy jednotlivých skladieb sú odvodené od mien padlých anjelov a pochádzajú z démonológie, napriek tomu však väčšina série ponúka veľmi príťažlivú, pozitívnu a príjemnú hudbu. Podobne je to aj s najnovšou nahrávkou série, ktorú pod názvom Tap vydal renomovaný gitarista Pat Metheny v koprodukcii s vydavateľstvom Nonesuch. Pochopiteľne, že  spojenie „Metheny a židovská hudba“ môže vyvolávať pochybnosti, no počúvanie albumu všetky obavy rýchlo rozoženie. Metheny pristúpil k Zornovej hudbe s prirodzenou muzikantskou intuíciou a dokonalým zvládnutím jej formy, inštrumentácie i mystickej atmosféry a rozvíjaním jeho hudobných nápadov vytvoril originálny album. Stručné, no pôvabné židovské melódie prepracoval a  dodal im svoj vlastný prejav, ktorý okorenil  silným nánosom retro zvuku. Ten sa prejavuje „dobovým“ soundom osemdesiatych rokov a multiplikovaným zvukom mierne „rozladených“ gitár a pôsobí v rámci tejto hudby funkčne a autenticky. Metheny nahral celý album sám, okrem akustickej a elektrickej gitary hrá na sitare, klavíri, base, marimbe, bandoneone a dokonca na krídlovke. Jediným hosťom albumu je bubeník Antonio Sanchez. Pikantné indické farby sitaru v úvodnej skladbe Mastema a divoký kontrapunkt v dravej  Tharsis striedajú krásne balady Albim, Sariel alebo Phanuel, ktorá z clivého nápevu graduje až do razantnej alúzie na štýl „mariachi“. Album uzatvára divoká improvizácia s letmými náznakmi klezmer melódií pod názvom Hurmiz. Album Tap skvele šliape, je precízny a plný farieb, v dynamických trackoch výborne zmiešava židovskú tradíciu s rockovou vervou, kým v pomalých skladbách vládne latino, orientálne náznaky a zvuková ilúzia španielskej sefardskej i ľudovej hudby. Zvuk albumu je prvotriedny, Methenyho aranžmány pôsobia vyvážene, vystríha sa akýchkoľvek exhibičných gitarových sól a hudba tak plynie ako homogénna masa polyfonického, jemného, zvonivého a pulzujúceho zvuku. Tap patrí rozhodne k najmelodickejším a najpôvabnejším albumom série a Metheny sa v tomto brilantnom spracovaní  tajomných, smutných a krásnych hudobných motívov evidentne cíti ako ryba vo vode.

Pre časopis Hudobný život, č.10/2013, str.36-37 napísal Peter Katina