Colin Vallon
Le Vent
ECM 2014
Novinkový album Le Vent tria mladého švajčiarskeho jazzového
klaviristu Colina Vallona nadväzuje na jeho ECM debut Rruga a prináša tucet nových Vallonových kompozícií. Vallon začínal s klasickou hudbou,
neskôr prešiel k jazzu a po rozpade svojho prvého klavírneho tria
založil to aktuálne, v ktorom funguje s basistom Patriceom Moretom
a bubeníkom Julianom Sartoriusom. Album určite nestavia na ambíciách, že
by prinášal prevratné zmeny do znenia tradičnej jazzovej zostavy tria. Niekomu
môžu prekážať pomerne jednoduché aranžmány a prosté štruktúry skladieb; vo
viacerých kompozíciách kopírujú prázdne, repetované oktávy klavíra tóny basovej
linky a vytvárajú tak akési monofonické zvukové plochy, ničím
nepripomínajúce progresívne tendencie v
jazze. Prvé skladby na albume hmlisto vychádzajú z tradičného jazzového jazyka,
hoci reálne ide o mimoriadne simplifikovaný hudobný pohyb po harmonickej kostre,
takmer bez akordov, motívov, „zahusťovadiel“, premosťujúcich momentov a rozlíšiteľných
melódií, akoby trio na základné hudobné stavebné elementy úplne rezignovalo. Oklieštenú
zvukovú hmotu však hudobníci napriek tomu dokážu naplniť zaujímavou rytmickou
variabilitou, mysterióznosťou a trochu odťažitým, no artikulovateľným obsahom. Trio v koncepcii
tejto časti albumu ponúka skôr decentný a zdržanlivý hudobný prejav. Asi
najväčšia sila tria však spočíva v prekvapivo silnom príklone
k ambientu, ktorý sa na albume začne dostávať k slovu až niekde v jeho
polovici. Skladby ako Fade, Good Bye, Le Quai alebo Pixels zaujmú
premyslenými zvukovými plochami, ktoré umne vrstvia decentné industriálne
pasáže zmiešané s voľnou improvizáciou a vytvárajú pestrú, náladovú
atmosféru. Styčné plochy s jazzom sa na albume Le Vent stierajú na minimum a nahrávka tak ponúka skôr
experimentálny priestor pre improvizáciu, ambient a vyložené hudobné
„voľnomyšlienkárstvo“.
Pre časopis Hudobný život č.3/2014, str.39 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára