Recenzia CD Douce France

Anne Sofie von Otter

Douce France

2 CD Naïve 2013

Novým dvojalbumom Douce France švédska mezzosopranistka Anne Sofie von Otter plynule nadviazala na svoj mimoriadne úspešný album Love Songs spred pár rokov, ktorý nahrala s jazzovým klaviristom Bradom Mehldauom. V prípade nového albumu ide o rozsiahly ponor do francúzskej vokálnej tvorby a jej pomyselných dvoch tvárí: klasickej piesne a šansónu. Prvý disk dvojalbumu s názvom Mélodies prináša francúzske piesne klasickej hudby so sprievodom Otterovej dvorného klaviristu Bengta Forsberga. Von Otter tu už v úvode exceluje v krásnych piesňach menej známeho autora Reynalda Hahna. Zo zriedka uvádzanej vokálnej tvorby Saint-Saënsa zaujme najmä Vogue, vogue la galère, kde speváčku sprevádza  harmónium. Tvorbu Gabriela Faurého tu zastupuje slávna Le Secret. Pozoruhodné sú i dve piesne Mauricea Ravela, kde v  D´Anne jouant de l´espinette, klavír evokuje zvuk čembala. Najzávažnejším celkom tohto albumu je minicyklus Trois chansons de bilitis Claudea Debussyho, ktorý prináša bohato štrukturované harmonické postupy, krehkú modalitu, zádumčivé farebné plochy i dramatické gradácie. V pomerne rozsiahlej a temnej La Cloche fêlée od nemeckého autora Charlesa Martina Loefflera, ktorý sa však hrdo hlásil k svojim francúzskym koreňom, zaznie i violový part v podaní Antoinea Tamestita, rovnako tak  i v záverečnej démonickej Danse macabre od Saint-Saënsa. Druhý disk dvojalbumu nazvaný Chansons prezentuje francúzsku šansónovú tvorbu pôvodných malých kabaretov a kaviarní Montmartru. Anne Sofie tu sprevádza ansámbel v zložení elektrická gitara (jej syn Fabian), basa, akordeón, klavír a dve trojice dychových a sláčikových nástrojov, sprievodný vokál Margarety Bengtson a na perkusiách sa predstavuje autor väčšiny aranžmánov Per Ekdahl. Album predstavuje skvelú prehliadku pestrej francúzskej šansónovej tvorby, nechýbajú slávne mená, ako Michel Legrand, Joseph Kosma, či Léo Ferré. V kaleidoskope možno nájsť parížske valčíky od speváčky Barbary, vtipný „old-timer“ Boum! z roku 1938 od Charlesa Treneta, i zhudobnené verše Paula Verlaina v šansóne Chanson d´ automne od Reynalda Hahna. Otter exceluje za „djangovského“ sprievodu svojho súboru v bezstarostnej titulnej Douce France od Léa Chauliaca a Charlesa Treneta, či v klasike La Vie en rose od Edith Piaf. Album nadobúda až bigbandový zvuk napríklad v Legrandovej piesni Chanson des jumelles, kde sa k Otterovej pridáva i Bengtsonová, v žartovnej imitácii populárnej hudby sedemdesiatych rokov. Pestré nálady sú zastúpené i v legendárnej Le Pont Mirabeau s textom Guillaumea Apollinairea a Les Feuilles mortes od Josepha Kosmu na text Jacquesa Préverta. Douce France je bezpochyby svojím spôsobom odvážny projekt, veď ide o prienik inojazyčnej speváčky do sveta francúzskej piesne a šansónu, ktorý disponuje nepreberným množstvom vynikajúcich a autentických spevákov. No album sa Anne Sofie von Otter po všetkých stránkach vydaril. Jej takmer „native“ francúzština, i vďaka precíznej jazykovej príprave nevzbudzuje najmenšie pochybnosti. Otter sa dokázala skvele prispôsobiť i žánrovej rôznorodosti, klasický album spieva s patričnou štylizáciou, kým šansóny  predvádza s ľahkou, ležérnou a prirodzenou „civilnou“ dikciou. Buklet CD precízne vysvetľuje tradične silné prepojenie francúzskej „umeleckej“ piesne a kabaretného šansónu. Luxusný balíček Douce France  tak znamená ucelenú poctu francúzskej vokálnej tvorbe, ktorá  nevídaným spôsobom kraľovala od čias Debussyho až do šesťdesiatych rokov 20. storočia. Na rozdiel od Love Songs, ktorá sa niesla hlavne v duchu sentimentálnych ľúbostných balád a nostalgie, je Douce France radostná a náladovo pestrá nahrávka, plná emócií, nástrojovej farebnosti a predstavuje naozaj lahôdkový francúzsky piesňový výber. Von Otter si môže po výborných albumoch Berlioz, Sogno Barocco a Love Songs pripísať vo vydavateľstve Naïve ďalší  „zásah do čierneho“.

Pre časopis Hudobný život, č.3/2014, str.37-38 napísal Peter Katina