Inventio
Jean-Louis Matinier
Marco Ambrosini
ECM 2014
Spojenie nástrojov akordeón
a nyckelharpa (švédsky strunový nástroj využívaný hlavne v ľudovej
hudbe) okamžite evokuje nejasné folkové konotácie. Nie však pre oboch
protagonistov albumu Inventio, ktorí
v duu spolupracujú od roku 2008. Francúzsky akordeonista Jean-Louis
Matinier je známy svojou účasťou v skvelom zoskupení s tuniským lutnistom
Anouarom Brahemom a projektami s klaviristom Françoisom Couturierom
a akordeón v jeho podaní je príťažlivou zmesou klasiky, jazzu,
improvizácie a hudby typickej pre oblasť Stredomoria. Taliansky hráč na
nyckelharpe Marco Ambrosini je všestranný umelec, ktorý okrem iných spolupracuje
s Rolfom Lislevandom, Helenou Tulve, alebo Susannou Wallumrød,
s ktorou, mimochodom, úspešne vystúpil i na vlaňajších Konvergenciách
s programom If Grief Could Wait.
Ambrosini sa venuje barokovej i súčasnej hudbe, improvizácii, hre na
husliach i viole a ako jeden z mála interpretov presadzuje osobitý nástroj
nyckelharpu, ktorá jej mimo Švédska veľmi málo známa, ako nástroj nových, osobitých
výrazových možností. Nový album tohto dua pod názvom Inventio voľným a podnetným spôsobom spracúva rôzne, hlavne
barokové vplyvy a jeho pätnásť skladieb predstavuje akýsi voľný cyklus mysterióznych
prelúdií a „invencií“. Album je prínosný v tom, že sa umelci nevydali lacnou
cestou „swingovania“ klasiky, ale ich komponované i improvizované tracky
sú pevne zafixované v klasickej hudbe a z nej vychádzajúcich
improvizácií. Tonálne expresívne akordické
fantázie poznačené modalitou sa pravidelne striedajú s virtuóznejšími vzletnými
pasážami, hoci atmosféra albumu je
lyrická, meditatívna a jeho základnou emóciou je melanchólia.
Z každej frázy Ambrosiniho cítiť ducha poučenej interpretácie a vysoko treba
vyzdvihnúť i Matinierovo jemné narábanie so zvukom a jeho prirodzene dýchajúce frázy.
Album spojením akordeónového a sláčikového zvuku a nežnou melanchóliou
môže zasväteným trochu pripomínať ECM projekt Dina Saluzziho a Anje
Lechner, hoci tí vychádzajú väčšinou z tradície etno hudby. V Inventio prevažujú smutné a nostalgické
farby a nálady (Wiosna), skladby
občas zabrúsia i do ľudového idiómu (Bass
Dance), zemitého rytmizovaného tanca bez určitej dobovej
a geografickej proveniencie. Prchavé ruské expresie stelesňuje skladba Taiga, perkusívne efektné
stereohry oboch nástrojov ponúka Tasteggiata,
hutný zvuk i nežné plochy splývavého
legata a zadržiavaných, dýchajúcich úsekov prináša dielko Oksa. No jadrom hudobnej výpovede dua sú
bezpochyby priame odkazy a citované klasické diela: kým Presto z husľovej Sonáty g mol je exkurziou do
inovatívneho poňatia Bachovho diela vo verzii pre nyckelharpu, Inventio
4 (podľa Invencie d mol) je odrazovou plochou pre rozsiahlu, odvážnu „odyseu“,
ktorá Bachovo dielko iba zľahka „míňa“ a je zaobalená do
okúzľujúcich improvizovaných pasáží z jeho motívov. Skvelá je i Pergolesiho Qui Est Homo zo Stabat Mater, sťaby statický a dôstojný chorál, či Prelúdium z Biberovej
Ružencovej sonáty č.1, ktoré znie inovatívne a nenútene. Album Inventio predstavuje neobyčajný hudobný
zážitok, plný čarovných a objavných pohľadov na klenoty starej hudby
a v unikátnej interpretácii majstrovského dua.
Pre časopis Hudobný život č.7-8/2014, str. 56 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára