Live in Brussels
Franz Hautzinger
Julo Fujak
Zsolt Sörés
Hevhetia 2014
Medzinárodné presahy hudobníka
a muzikológa Jula Fujaka nadobúdajú v priebehu rokov stále
zreteľnejšie kontúry a stavajú jeho hudobnú tvorbu, úzko prepojenú
i s jeho objavnou publicistikou na poli alternatívnej a tzv. komprovizovanej
hudby i definovania nových významových kontextov, do pevnej pôdy vzájomne obohacujúcej
„kultúrnej výmeny“. Svedectvom toho je i nový album, ktorý nahral
v triu so svojimi spoluhráčmi, vynikajúcim rakúskym trúbkarom Franzom Hautzingerom
a maďarským hudobníkom Zsoltom Sörésom, ktorý sa okrem hry na viole venuje
hlavne elektronickej hudbe. Nahrávka vznikla naživo počas ich koncertu v
priestoroch Studio Odeon 120 v novembri 2011 v Bruseli. Album je
rozdelený do troch celkov, ktoré sa pohybujú na hranici improvizovanej
a komponovanej hudby. Prvý, takmer dvadsaťminútový track charakterizujú
hlavne skvelé vstupy Hautzingerovej štvrťtónovej trúbky, ktoré dávajú hudbe
silne psychedelický ráz a tajomnú atmosféru. Druhá, Part II, je výraznejšie postavená
na zvuku violy Zsolta Sörésa. Ten okrem tradičných spôsobov hry prichádza
i s pôsobivými mechanistickými ruchmi, noiseovými plochami
a perkusívnymi efektmi. Kým prvé dve časti sa niesli skôr
v introspektívnom duchu, záverečná „tretina“ prináša oveľa extenzívnejšie
hranie. Julo Fujak sa na albume prezentuje okrem semi-preparovaného klavíra
a basgitary i prácou so zvukovým procesorom a už tradičným
využitím hračiek ako zvukových objektov. Výsledný poslucháčsky dojem z albumu
vyložene explicitné muzikologické štúdie nepotrebuje (ešte aj skvelý text
v buklete z pera Jozefa Cseresa je skôr poetický, než muzikologický).
Vystúpenie tria totiž prináša okrem pozoruhodnej zvukovej štúdie hraníc medzi
improvizovanou a komponovanou hudbou,
hlavne prekvapivo silný záber do uvoľnených, krásne temných vôd dark
ambientu. Rozhľadený poslucháč si tu dokáže nájsť a vychutnať rozsiahlu
škálu hudobných expresií, od „kraftwerkovských“ syntetických plôch Sörésovej
elektroniky, Fujakových ostro skicovaných, avantgardných farebných zvukových prvkov
po kvílivé Hautzingerove vstupy, ktoré občas pripomínajú melodické linky
jazzmanov Nilsa Pettra Molvaera alebo Erika Truffaza. Z nahrávky je cítiť,
že trio je po viacerých koncertoch hráčsky
i autorsky pevne zomknuté a pokiaľ ide o rozvíjanie
bezprostredných vzruchov, zdanlivo náhodných impulzov, či premyslených
hudobných nápadov, je album výsledkom mimoriadne efektívnej spolupráce, ktorá
prináša silné výzvy i obsahy naplnené
výrazom a energiou.
Pre časopis Vlna 2014 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára