Recenzia CD Sinne Eeg : Face the Music

Sinne Eeg

Face the Music

Stunt Records 2014

Držiteľka ceny Ben Webster Prizen, dánska jazzová speváčka Sinne Eeg po „blúdení“ naprieč spektrom rôznych vydavateľstiev tento rok konečne zakotvila tam, kam svojou kvalitou už dávno patrila - v dánskom vydavateľstve Stunt Records/Sundance music, produkujúcom jednu spevácku hviezdu za druhou. Minimalistický, puritánsky čistý obal jej nového albumu Face the Music prináša i čistú jazzovú produkciu bez prímesí a fúzií. Približne polovicu albumu tvoria speváčkine vlastné skladby, zvyšok tvoria známe piesne a štandardy (Bernstein, Legrand, Woods, Berlin). Iba máloktorá jazzová speváčka má taký obrovský výrazový rozptyl ako Sinne: siaha od nádherných balád a kantilén, ktoré spieva v nepredstaviteľne pomalých tempách, po divoko swingujúce kúsky dvíhajúce zo sedadiel, ako  titulná Let´s Face the Music and Dance od Irvinga Berlina, kde  predvádza skvelé kúsky spolu s bubeníkom Mortenom Lundom. Tri po sebe idúce skladby od Sinne sú doslova výkladnou skriňou moderného jazzového spievania. Balada The Best I Ever Had i Crowded Heart sa bezpochyby zaradia k najkrajším skladbám žánru, vyniká tu speváčkin hlas s expresívnym sprievodom klaviristu Jacoba Christoffersona. Neuveriteľná vokálna exkurzia v Taking It Slow  do hlbokých hlasových polôh v duu s basistom Mortenom Ramsbølom znie v dokonalej súhre, je plná nespevných intervalov, ťažkých skokov, vnútornej pulzácie a náročného výrazu, všetko v bezchybnom podaní oboch umelcov. V New Horizons rovnako ako v úvodnej What A Little Moonlight Can Do predvádza Sinne Eeg svoju obľúbenú „zábavku“- vokalízu s basou a bicími bez akejkoľvek podpornej harmónie v akomsi stratenom priestore, ktorý sa postupne zapĺňa a nadobúda plné znenie  úžasne swingujúcej kapely. Latino charakter piesne I Draw a Circle s vtipným textom Sørena Skoa a s krásnym trúbkovým sólom Jespera Riisa predstavuje hutnú a emocionálne silnú výpoveď. Slávnu Legrandovu skladbu What Are You Doing the Rest of Your Life predvádza Sinne Eeg so sebe vlastnou severskou  melanchóliou, plnou smútku a beznádeje. I záverečná skladba Caravan znamená v podaní Sinne Eeg  ďalší famózny duet s basistom a je skôr svetácky unavenou filozofickou výpoveďou, než iba ukážkou rozmarnej, notoricky známej skladby. Sinne Eeg sa už teraz svojím perfekcionizmom „prehupla“ ponad vysoký škandinávsky priemer. Je to okrem iného tým, že nahráva so svojou stálou, špičkovou inštrumentálnou zostavou, disponuje výbornými anglickými textami, sama je vynikajúca autorka a jej spevácky prejav je ojedinelou kombináciou altu tmavej farby, učebnicového frázovania, ale hlavne emocionálneho vkladu, v rýchlych piesňach plného suverénneho nadhľadu, kým v baladách je predstaviteľkou dokonale vybrúsenej, temnej, nepokojnej expresie, akú sa len tak niekomu nepodarí vyčariť. V časoch všetko valcujúceho stredného prúdu a jazzového spevu, otráveného umelými sladidlami popkultúry, je Sinne Eeg jedným zo silných exponentov ozajstného jazzového umenia a kvalitného  vokálneho prejavu.

Pre časopis Hudobný život č.10/2014, str.37-38 napísal Peter Katina