piatok 19. decembra 2014

Recenzia CD Spezial Snack




Emile Parisien Quartet
Spezial Snack
ACT 2014

Keď v roku 2004 zakladal mladý francúzsky saxofonista Emile Parisien kvarteto spolu s klaviristom Julienom Touérym, basistom Ivanom Gélugnem a bubeníkom Sylvainom Darrifourcqom, pričom ako svoje vplyvy kvarteto uvádzalo Berlioza, Stravinského, Wagnera, Coltranea a Shortera, určite netušili, kam sa postupom času ich tvorba dostane. Štvrtý album kvarteta pod názvom Spezial Snack  obsahuje päť pôvodných kompozícií, na ktorých sa autorsky podieľali všetci členovia kvarteta. Úvodná skladba Potofen nastoľuje celkovú atmosféru albumu, je naplnená ambientnými plochami, s množstvom minimalistických prvkov a útržkovitými, náznakovitými melódiami, ktoré podporuje neúnavné basové ostinato. Po pomalom rozvíjaní neurčitej zvukovej hmoty prichádzajú na rad drsné rockové repetície agresívnej rytmiky a opakujúce sa rytmické vzorce, pripomínajúce paľbu z automatických zbraní. Skladba Haricot Guide pre zmenu predstavuje veselú zvukovú koláž, v ktorej sa bleskurýchlo mení tempo, charakter a záblesky swingu, bopu a klasického jazzu tu strieda dekonštrukcia hudobného materiálu a divoké pasáže. Je to akási komiksová skladačka, ktorej nechýba zmysel pre paródiu a hravé momenty, neobvyklá farebnosť a zvláštne harmónie, kresliace drobné hudobné príbehy, miznúce do stratena. Aj Mazout Damnation je čudesnou kompozíciou, plnou monotónnych, hrubozrnných textúr a vízií, ktoré postupne skladbu nasmerujú do záverečnej extázy, v neprehliadnuteľne barbarskom, vojnovom tóne. Skladba Les Flics de la Police je prehliadkou veľkolepého zvuku, postavená na vrstvených exotických rytmoch silne pulzujúcich farebných bicích, nad ktorými jemne prebleskuje zvuk saxofónu. Filmový režisér Damien Bertrand neváha v CD texte pri charakterizovaní hudby kvarteta používať výrazy ako „embryonálne melódie, organizovaný chaos, divadlo militaristických operácií, či temný súmrak kvarteta.“ Treba priznať, že Emile Parisien Quartet je na experimentálnej pôde evidentne doma. Takmer úplne sa vzdialili od toho, čo je ešte možné považovať za hraničnú oblasť jazzu a ich hudba je v podstate abstraktná, netematická, intuitívna produkcia, postavená na rozsiahlom rozvíjaní zdanlivo vyprázdnených nápadov, riadeného chaosu a náhodných konfliktných situácií, ktoré väčšinou vyvrcholia v pekelnej mašinérii niekoľkominútového industriálneho militaristického zvukového „súkolia“. V niektorých momentoch band pripomína „civilizovanejšiu“ avantgardnú americkú zostavu The Claudia Quintet, no demolačná čata okolo Emile Parisiena je oveľa temnejšia, obsesívnejšia a hudobne ťaží skôr zo strojového, mechanistického  „zdrojového kódu“, než z bopu, funku a  free jazzu, ktoré boli pôvodnou východiskovou bázou tvorby kvarteta. Oslobodenie sa od rozvíjania melosu a harmónie na albume Spezial Snack je odvážnym krokom do hudobného prostredia, takmer úplne zbaveného tradičnej „hmotnej“ stavebnej podstaty a predvídateľného  vývoja. Napriek tomu kvarteto skúma neprebádané možnosti vzájomnej hudobnej koexistencie veľmi dôsledne a ich emocionalita a muzikalita tu vyvažujú radikálnosť ich hudobnej cesty.



Pre časopis Hudobný život č.11/2014 str. 38 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára