Emile Parisien
Quartet
Spezial Snack
ACT 2014
Keď v roku 2004 zakladal
mladý francúzsky saxofonista Emile Parisien kvarteto spolu s klaviristom
Julienom Touérym, basistom Ivanom Gélugnem a bubeníkom Sylvainom
Darrifourcqom, pričom ako svoje vplyvy kvarteto uvádzalo Berlioza,
Stravinského, Wagnera, Coltranea a Shortera, určite netušili, kam sa
postupom času ich tvorba dostane. Štvrtý album kvarteta pod názvom Spezial Snack obsahuje päť pôvodných
kompozícií, na ktorých sa autorsky podieľali všetci členovia kvarteta. Úvodná
skladba Potofen nastoľuje celkovú
atmosféru albumu, je naplnená ambientnými plochami, s množstvom minimalistických
prvkov a útržkovitými, náznakovitými melódiami, ktoré podporuje neúnavné basové
ostinato. Po pomalom rozvíjaní neurčitej zvukovej hmoty prichádzajú na rad
drsné rockové repetície agresívnej rytmiky a opakujúce sa rytmické vzorce,
pripomínajúce paľbu z automatických zbraní. Skladba Haricot Guide pre zmenu predstavuje veselú zvukovú koláž,
v ktorej sa bleskurýchlo mení tempo, charakter a záblesky swingu,
bopu a klasického jazzu tu strieda dekonštrukcia hudobného materiálu a divoké
pasáže. Je to akási komiksová skladačka, ktorej nechýba zmysel pre paródiu
a hravé momenty, neobvyklá farebnosť a zvláštne harmónie, kresliace drobné
hudobné príbehy, miznúce do stratena. Aj Mazout
Damnation je čudesnou kompozíciou, plnou monotónnych, hrubozrnných textúr a
vízií, ktoré postupne skladbu nasmerujú do záverečnej extázy, v neprehliadnuteľne
barbarskom, vojnovom tóne. Skladba Les
Flics de la Police je prehliadkou veľkolepého zvuku, postavená na vrstvených
exotických rytmoch silne pulzujúcich farebných bicích, nad ktorými jemne
prebleskuje zvuk saxofónu. Filmový režisér Damien Bertrand neváha v CD texte
pri charakterizovaní hudby kvarteta používať výrazy ako „embryonálne melódie, organizovaný
chaos, divadlo militaristických operácií, či temný súmrak kvarteta.“ Treba
priznať, že Emile Parisien Quartet je na experimentálnej pôde evidentne doma. Takmer
úplne sa vzdialili od toho, čo je ešte možné považovať za hraničnú oblasť jazzu
a ich hudba je v podstate abstraktná, netematická, intuitívna
produkcia, postavená na rozsiahlom rozvíjaní zdanlivo vyprázdnených nápadov,
riadeného chaosu a náhodných konfliktných situácií, ktoré väčšinou vyvrcholia
v pekelnej mašinérii niekoľkominútového industriálneho militaristického
zvukového „súkolia“. V niektorých momentoch band pripomína „civilizovanejšiu“
avantgardnú americkú zostavu The Claudia Quintet, no demolačná čata okolo Emile
Parisiena je oveľa temnejšia, obsesívnejšia a hudobne ťaží skôr zo strojového,
mechanistického „zdrojového kódu“, než
z bopu, funku a free jazzu, ktoré
boli pôvodnou východiskovou bázou tvorby kvarteta. Oslobodenie sa od rozvíjania
melosu a harmónie na albume Spezial Snack
je odvážnym krokom do hudobného prostredia, takmer úplne zbaveného tradičnej „hmotnej“
stavebnej podstaty a predvídateľného
vývoja. Napriek tomu kvarteto skúma neprebádané možnosti vzájomnej hudobnej
koexistencie veľmi dôsledne a ich emocionalita a muzikalita tu vyvažujú
radikálnosť ich hudobnej cesty.
Pre časopis Hudobný život č.11/2014 str. 38 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára