Lonely House
Caroline Henderson
Sony 2013
Po viacerých úspešných albumoch,
v ktorých švédska jazzová speváčka Caroline Henderson predviedla, že je
nekorunovanou kráľovnou škandinávskeho jazzu, prišla s novým, osobitým projektom. Kabaret Lonely House je poctou tvorbe Kurta Weilla,
ktorého piesne na albume i v živom divadelnom predstavení Henderson
prezentuje v nových aranžmánoch. Lonely
House má stelesňovať virtuálny dom, ktorý pomyselne obývajú piesne Kurta
Weilla. Poslucháč sa postupne presúva po
jednotlivých podlažiach a piesne sú pospájané tak, že namiesto páuz medzi nimi
znejú rôzne ruchy, hluk výťahu, vrzgot otvárania dverí i čarovná stará
autentická nahrávka Weillovho hlasu. Sú to však len niekoľkosekundové prestrihy
a jadrom albumu zostáva jedenásť nádherných Weillových piesní, na ktorých
textovo spolupracoval s Bertoltom Brechtom, Jacquesom Devalom, Maxwellom
Andersonom, či Ogdenom Nashom. Weillovi boli vlastné bizarné, často kruté
príbehy temných zákutí miest, zdôrazňovanie záporných postáv príbehov, ostré sociálne a internacionálne cítenie, problematická
ozvena vlastného židovského pôvodu v kontexte doby ale i obrovský
zmysel pre humor a trpká, zžieravá satira. V podaní Hendersonovej
a jej skvelého rockového bandu sa do popredia dostávajú prvky dusivej,
klaustrofobickej atmosféry, strachu z vojny, pocitu
spoločenskej vydedenosti či prvky obsesívnej osobnej úzkosti. Aranžmány skladieb sú démonické
a temné, hutný a hrubozrnný zvuk bicích, basy a klavíra
vytrvalo „valcujú“ väčšinu hudobného priestoru. Nápadné sú i bizarné akordické
spoje, halucinačné syntetické zvuky a tlmené efekty v titulnej piesni Lonely House, či silne protivojnový apel
v piesni Ballad of the Soldier´s Wife.
Nie všetky piesne sú iba depresívne a temné. Osobitne pôvabná je najmä My Ship,
evokujúca zvuky morských vĺn a nesúca stopy jemnej sebairónie pri básnickom
čakaní na životnú lásku. Z viacerých piesní vyžarujú kabaretné prvky a zvukový
obal temného synthipopu osemdesiatych rokov im na kráse nijako neuberá, ako
napríklad v kovovo znejúcej I am
a Stranger Here Myself. Silná protivojnová „agitka“ What Keeps Mankind Alive ponúka skvelý
zvuk, umocnený vrstvenými vokálmi napodobňujúcimi ruch davu z ulice. Vrcholom
celého albumu je nádherná kantiléna v piesni It Never Was You, kde speváčka exceluje iba za sprievodu basy. Album
uzatvára slávna pieseň September Song,
naplnená intenzívnou, vrúcnou lyrikou. Caroline Henderson vo
svojom vokálnom prejave naplnenom bolestnými tónmi, prvkami sprechgesangu,
kabaretnou hyperbolizáciou, ale najmä osobitou farebnosťou hlasu dokáže hravo konkurovať i slávnym
nemeckým kolegyniam Ute Lemper či Barbare Sukowej a vo svojej roli
„sprievodcu po dome Kurta Weilla“ je bezchybná a štýlovo autentická.
Pre časopis Hudobný život, č.1-2/2015, str. 53-54 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára